Príbeh na moju postavu na jedno RPG textové fórum. Jednalo sa o textové fórum inšpirované anime Naruto.
,,Východ slnka"
Temná noc v ktorej okrem svitu mesiaca, zvuku ohýbajúcej sa trávy a melódie svrčkov nie je poču...čo to počujem? Ozývajú sa tu výkriky ženy, alebo skôr stonanie v bolestiach. Bolestivé vzdychy vychádzajú z jedného malého domčeku. Drevený v klasickom japonskom štýle s malou udržiavanou záhradkou a rybníčkom v ktorom plávajú zdravé rybky. Koná sa to pôrod. Rodí jedna žena pri ktorej sedí jej milovaní muž. Pôrod je dlhý a bolestivý, matke dochádzajú sily. S vychádzajúcim slnkom sa ozýva z domu krik novorodeniatka, úsmev, radosť a zároveň plač a smútok. Pôrod bol dlhý a náročný, jeho matka bola zoslabnutá už pred pôrodom chorobou. Báli sa nielen o ňu ale aj o to či stihne porodiť skôr ako umrie. A tak sa aj stalo. Východ slnka jeden život daroval a iný zase vzal. Takto to proste je...niekto príde a iný zase odíde. Kolobech života.
Shi bolo malé bábätko, usmievavé a málo uplakané už od začiatku. Vždy si tak spokojne a bezstarostne tľapkal rukami. Už od takéhoto malého veku keď si ešte ťapkal po štyroch "nožičkách" ho to ťahalo ku zvieratkám. Vyrastal spolu s otcovím vlkom, teda presnejšie s jedným vlkom ktorého mu otec privolával. Bolo to ešte vlčie mláďa ktoré keď dospelo, tak strážilo malého Shiho, hralo sa s ním alebo spokojne spalo na zemi. Ten vlk dostal meno Midori. Bol Shiho najlepší priateľom, bratom, mazlíčkom...proste všetkým. Bol jeho ochrancom, strážnym anjelom.
Shi takto vyrastal po celú dobu. Bohužial do akadémie s ním vlk nemohol. Po prvom dni keď do triedy prišiel malý blonďatí chlapec s vlkom ktorý bol niekoľko násobní ako samotný chlapce a spôsobenej panike v triede mu bolo zakázané si ho vodiť na hodiny v akadémií. To Shiho mrzelo, ale dohodol sa s Midorim že vždy ho odprevadí do akadémie a vždy keď skončí tak ho bude čakať pri bráne akadémie. Za vlka a hlavne za svoj čudesné správanie si vyslúžil Shi nejednu prezývku a posmešky. Shiho to mrzelo, chcel mať aj iných kamarátov okrem Midoriho, nie že by mu nestačil. Ale vždy sa rád bavil s niekym novým. Dlho Shi žiadnych kamarátov nemal až jedného dňa keď sám unudene ležal na lavici a čakali na učitel sa zrazu vedla neho ozval hlas. ,,Ahoj, dáš si cukrík?" keď Shi podvihol hlavu zbadal dievčatko ktoré malo dlhé blond vlasy a modré oči a pred sebou smerom k nemu držalo balíček gumenných cukríkov ktoré mal tak rád. Skôr než jej stihol odpovedať znovu dievča prehovorilo. ,,Ale radšej si zober iba tie zelené, pár fialových mi padlo na zem a ja som ich vrátila do balíčka aby som ich ponúkla tým blbcom..." z úškrnom sa ku mne naklonila a kývla hlavou na skupinku troch chalanov ktorý boli v triede považovaní za najväčších flákačov a blbcov. Uškrnul som sa a vzal som si od nej cukrík. Poďakoval som sa jej a potom sme sa zoznámili, ani sme sa nenazdali a už som nesedel sám, už tu bola ona...Hana. Od tej doby sme sedeli vedla seba a prekecali nielen prestávky ale niekedy aj hodiny, no prekecali. Písali sme si lístočky a smiali sa na tom keď sa niekomu niečo nepodarilo. Čoskoro som Han zoznámil s mojim vlkom Midorim. A tak sme sa hrávali všetci traja, učili sa a spolu stvárali rôzne vylomeniny. Keď prišiel deň Geninskych skúšok otec si ma zavolal do svojej pracovne. Mal pracovnu v našom dome do ktorej som nesmel a nikdy sa mi tam nepodarilo dostať. To preto lebo ma Midori strážil a tiež preto lebo mi otec prísne zakázal tam ísť. Zaklopal som na dvere a otec mi povedal že môžem vstúpiť. Vtedy pred skúškou mi porozprával príbeh, históriu nášho klanu a nášho poslania. Moc som tomu nechápal, pretože myšlienky som mal inde..hlavne na Hane. V deň skúšok sme s Han spoločne vkročili na pôdu akadémie, ruka v ruke. Popriali sme si šťastie a Han mi dala bozk na líce. Ešte chvíľu som sa za ňou obzeral a vyrazil som tiež do patričnej miestnosti na skúšky. Po skúškach sme sa stretli s Han. Kedže som skončil skôr tak som sa postavil s Midorim pri bráne akadémie a čakali sme na Han. Zrazu prilietla ako veľká strela a objala ma. Máme to. Každý sme Genínom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára